Druhý pilier OECD GloBE v strednej a východnej Európe: Príprava na odlišnú daňovú budúcnosť

Aktuálne už viac ako 140 jurisdikcií podpísalo Globálny minimálny daňový rámec, ktorý predstavuje prelomový plán na aktualizáciu kľúčových prvkov medzinárodného daňového systému, ktorý v globálnom a digitalizovanom hospodárstve viac nespĺňa svoj účel.

Pravidlá 2. piliera Global Anti-Base Erosion (GloBE) vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s cieľom vytvoriť spoločný systém zdaňovania, ktorý zabezpečí, aby nadnárodné podniky (multinational enterprise, MNE) platili minimálnu globálnu daň (global minimum tax, GMT) vo výške 15 % v každej jurisdikcii, v ktorej pôsobia a dosahujú príjmy.

Preto sme vypracovali praktickú príručku k 2. pilieru GloBE, ktorá má podnikom pomôcť pri navigácii v rámci 2. piliera.

Stiahnite si našu brožúru k 2. pilieru GloBE

Pozrite si aj úvodné video, v ktorom sa dozviete viac o nových pravidlách 2. piliera GloBE:

Úvod do 2. piliera Global Anti-Base Erosion (GloBE)

Dňa 14. marca 2022 OECD zverejnila komplexný komentár a názorné príklady toho, ako by mohla vyzerať implementácia pravidiel GloBE. Keďže sa však pravidlá stále vyvíjajú, je nevyhnutné tento vývoj sledovať.

Stav implementácie v strednej a východnej Európe

V smernici EÚ 2022/2523 sa stanovujú pravidlá uplatňovania minimálnej globálnej úrovne zdanenia pre veľké nadnárodné skupiny a veľké domáce skupiny pôsobiace v EÚ (2. pilier). Smernica by mala byť transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov do konca roka 2023.

Na daňovníkov, ktorí sú členmi nadnárodnej skupiny alebo veľkej domácej skupiny so sídlom v členskom štáte EÚ a ktorých ročné príjmy presiahli 750 miliónov EUR v posledných dvoch zo štyroch fiškálnych rokov bezprostredne predchádzajúcich vykazovanému roku, sa vzťahujú povinnosti v rámci 2. piliera.

V smernici sa stanovuje mechanizmus založený na troch vzájomne závislých modelových pravidlách, ktoré sa všeobecne označujú ako Global anti-Base Erosion (GloBE), podľa ktorého by sa mala vyberať dodatočná daň v prípadoch, keď je efektívna sadzba dane z príjmu (ETR) nadnárodnej skupiny v konkrétnej jurisdikcii nižšia ako minimálna sadzba dane (MTR) vo výške 15 %.

V Rakúsku bude návrh právneho predpisu zverejnený a následne odoslaný do parlamentu ešte v tomto roku. Je pravdepodobné, že bude zavedený nový zákon, pretože s transpozíciou smernice do rakúskych právnych predpisov sa spája veľký počet pravidiel. Medzi miestnymi právnymi predpismi a ustanoveniami smernice sa neočakávajú žiadne významné odchýlky.

Chorvátsko ešte len čaká implementácia smernice EÚ 2022/2523, ako aj všetkých miestnych daňových právnych predpisov v súvislosti s 2. pilierom. Očakáva sa, že návrh právnych predpisov bude zverejnený v nasledujúcom období.

V Českej republike budú veľké nadnárodné a domáce spoločnosti povinné platiť minimálnu daň z príjmu vo výške najmenej 15 %. Príslušný návrh zákona – zákon o vyrovnávacích daniach na účely zabezpečenia minimálnej úrovne zdanenia veľkých nadnárodných a domácich skupín – schválila česká vláda 16. augusta 2023. Účinnosť nadobudne 31. decembra 2023. Zákon je transpozičným právnym predpisom, ktorým sa smernica preberá do českej legislatívy. Zavádza dve nové priame dane do českého daňového systému – alokovanú vyrovnávaciu daň a českú vyrovnávaciu daň.

Alokovaná vyrovnávacia daň sa bude vzťahovať na materské podniky veľkých spoločností s ročnými príjmami presahujúcimi 750 miliónov EUR, ktorých celkové efektívne zdanenie je nižšie ako 15 %. Na základe navrhovaných pravidiel sa pre materský podnik určí vyrovnávacia daň vo vzťahu ku každej krajine, v ktorej skupina pôsobí a v ktorej je efektívne zdanenie skupiny nižšie ako 15 %.

Cieľom českej vyrovnávacej dane je zachovať primárne právo Českej republiky zdaňovať príjmy pochádzajúce zo zdrojov na jej území. V dôsledku rôznych daňových výnimiek a podobných opatrení sa môže stať, že na príjem členského podniku skupiny pôsobiaceho v Českej republike sa vzťahuje efektívna sadzba nižšia ako 15 %. Česká vyrovnávacia daň zabezpečuje, aby sa tieto príjmy zdaňovali v rámci jurisdikcie Českej republiky.

V Maďarsku v súčasnosti nebol vydaný žiadny návrh vnútroštátnych právnych predpisov, očakáva sa však, že maďarské pravidlá sa nebudú výrazne líšiť od ustanovení smernice. Je tiež viac než pravdepodobné, že Maďarsko zavedie pravidlá týkajúce sa kvalifikovanej minimálnej vnútroštátnej dodatočnej dane (QMDTT) s cieľom získať dodatočné daňové príjmy na miestnej úrovni.

V Poľsku vláda zatiaľ neuverejnila návrh zákona obsahujúci vnútroštátne predpisy, ktorými by sa smernica vykonávala. Podľa tlačových správ sa právne predpisy týkajúce sa 2. piliera majú v Poľsku uplatňovať až od 1. januára 2025. To by znamenalo, že v roku 2024 sa na spoločnosti pôsobiace v Poľsku môžu vzťahovať predpisy 2. piliera, ale len v prípade implementácie príslušných predpisov v materských jurisdikciách.

Rumunsko oficiálne nezverejnilo návrh právnych predpisov týkajúcich sa implementácie smernice do miestnych právnych predpisov. Očakáva sa, že smernica bude implementovaná do konca tohto roka s minimálnymi odchýlkami, je však možné, že uplatňovanie niektorých pravidiel, ako napríklad pravidla zahrnutia príjmov (IIR) a pravidla o nedostatočne zdanených platbách (UTPR), sa odloží.

Vzhľadom na to, že niektoré krajiny strednej a východnej Európy, ako napríklad Česká republika, už implementovali nové pravidlá, a v iných krajinách sa ich uplatňovanie blíži, nadnárodné skupiny by mali dokončiť svoje prípravy. Analýza by sa mala zamerať na určenie toho, ktoré podniky skupiny patria do rozsahu pôsobnosti, na pochopenie miestnych požiadaviek a výpočet ETR v každej jurisdikcii.

Vzhľadom na špecifické postavenie Slovenska, kde má sídlo len veľmi malý počet materských podnikov, sa Ministerstvo financií SR rozhodlo využiť možnosť, ktorú poskytuje smernica, a nezačať okamžite uplatňovať pravidlo zahrnutia príjmov (IIR) a pravidlo o nedostatočne zdanenom zisku (UTPR). Namiesto toho, aby využívali príjmy z dodatočného zdanenia vybrané od podnikov s nízkym zdanením so sídlom na území Slovenska, zvolili si uplatňovanie kvalifikovaného domáceho systému dodatočného zdanenia.

V tejto súvislosti bol pripravený návrh zákona o dodatočnom zdanení, ktorý má zabezpečiť minimálnu úroveň zdanenia pre skupiny nadnárodných podnikov a veľké domáce skupiny. Ak je efektívne zdanenie príjmov oprávnených subjektov so sídlom na Slovensku nižšie ako 15 %, minimálne zdanenie týchto subjektov sa zabezpečí výberom dane z príjmu. Ak zákon schváli slovenský parlament, nadobudne účinnosť 31. decembra 2023.

V Slovinsku ministerstvo financií v júni 2023 zverejnilo návrhy zmien miestnych právnych predpisov na implementáciu smernice do vnútroštátnej legislatívy. Zákon musí byť schválený vládou do konca roku 2023, pričom sa začne uplatňovať od roku 2024. Navrhovaný miestny zákon je viac-menej priamym prekladom smernice, ktorou sa zavádza dodatočná minimálna daň, čím sa efektívna minimálna sadzba dane pre príslušné nadnárodné spoločnosti zvyšuje na 15 %.

Na ktoré skupiny budú mať tieto pravidlá vplyv

Cieľom iniciatívy 2. piliera GloBE je zabezpečiť, aby nadnárodné spoločnosti a veľké skupiny s konsolidovanými účtovnými príjmami na celom svete vo výške 750 miliónov EUR v dvoch zo štyroch predchádzajúcich daňových rokov platili minimálnu daň vo výške 15 % v každej jurisdikcii, v ktorej pôsobia. V širšom zmysle sa 2. pilier GloBE bude vzťahovať na tie skupiny, ktoré už majú vykazovaciu povinnosť podľa pravidiel vykazovania jednotlivých krajín (CbCR), a na všetky podniky v tejto skupine, s určitými výnimkami.

Aký daňový systém sa zavedie a ako bude fungovať?

Pravidlá zahŕňajú systém dodatočných daní platených na úrovni materskej spoločnosti, ak boli zisky inde v rámci skupiny zdanené pod stanovenou minimálnou sadzbou 15 %. Akákoľvek dodatočná daň, ktorá sa nevyberie na základe pravidla zahrnutia príjmov (IIR), sa bude účtovať iným podnikom skupiny na základe pravidla o nedostatočne zdanených platbách (UTPR).

Okrem toho pravidlo podliehania dani (STTR) umožní krajinám vyberať dodatočnú zrážkovú daň z určitých typov odchádzajúcich platieb. Pravidlá tiež umožňujú vládam zaviesť kvalifikovanú vnútroštátnu minimálnu dodatočnú daň (QDMTT), aby sa zabezpečilo, že akákoľvek dodatočná daň splatná zo zisku sa vyberie v krajine, kde sa vytvorí. Pokiaľ ide o výpočet splatnej dane, skupiny sa môžu kvalifikovať pre navrhované pravidlá „bezpečného prístavu“, podľa ktorých budú v počiatočnom období vykazovania prijateľné zjednodušené výpočty.

Kedy sa musia skupiny prispôsobiť?

Zatiaľ čo prvý súbor výkazov 2. piliera GloBE sa očakáva v júni 2026, skupiny musia vykonať počiatočné posúdenie povinnosti vykazovania na základe výpočtov ku koncu roka 2023. Pre skupiny vykazujúce podľa medzinárodných účtovných štandardov (IAS) Rada pre IAS navrhuje zverejnenia týkajúce sa 2. piliera GloBE, ktoré by sa mohli vyžadovať pre účtovnú závierku v roku 2023. Zverejnenia vyžadujú, aby sa ETR vypočítala a zverejnila pre každú jurisdikciu na základe 2. piliera GloBE aj na základe základných finančných výkazov.

Pokiaľ ide o harmonogramy a prístup jednotlivých jurisdikcií, členské štáty EÚ sú povinné transponovať smernicu do svojho vnútroštátneho práva do 31. decembra 2023 a očakáva sa, že budú dodržiavať časové rámce OECD na implementáciu a vykazovanie. Spojené kráľovstvo oznámilo podobný časový rámec implementácie a vykazovania. Niektoré krajiny však ešte neoznámili dátumy implementácie ani svoj presný prístup.

Ponúka 2. pilier GloBE nejaké výhody?

Napriek počiatočnej zložitosti a zvýšenej záťaži súvisiacej s dodržiavaním predpisov sú pravidlá 2. piliera GloBE navrhnuté tak, aby všetky krajiny mali prospech zo spravodlivého podielu na daniach, čo úzko súvisí s potrebou nadnárodných spoločností zlepšiť udržateľnosť obchodných modelov. Možnosť preukázať väčšiu transparentnosť zaplatených daní podľa jurisdikcie je kľúčovým prínosom vykazovania udržateľnosti podnikov (CSR). Rovnako sú všetky organizačné alebo prevádzkové rozhodnutia, ktoré podporujú miestnu prítomnosť, prospešné pre komunity a poskytujú im ekonomickú istotu.

Z interného hľadiska môže 2. pilier GloBE tiež podnietiť finančných riaditeľov, aby povzbudili predstavenstvá k investíciám do rozšírenia a zlepšenia súčasných systémov s cieľom automatizovať a zefektívniť výber daní a dodržiavanie daňových predpisov v celej skupine.

Aké sú hlavné výzvy?

Keďže jurisdikcie začínajú pravidlá implementovať, je náročné pochopiť ich dodržiavanie a daňový vplyv na súčasné opatrenia, ako aj časový harmonogram implementácie.

Vzhľadom na to, že OECD prináša ďalšie objasnenia a že stále viac jurisdikcií implementuje miestne zákony, vedúci daňových oddelení budú pod tlakom, aby posúdili vplyv nových pravidiel. Vzhľadom na to, že finančné výkazníctvo vychádza z informácií ku koncu roka 2023, časové rámce sú krátke, čo dáva nadnárodným podnikom málo času na odsúhlasenie nových zverejnení, vykonanie výpočtov a primerané preskúmanie. Okrem toho:

  • Zatiaľ čo prechodné pravidlá „bezpečného prístavu“ ponúkajú zjednodušený prístup počas prvých troch rokov, úplné výpočty GloBE sú veľmi zložité a vyžadujú údaje, ktoré nie sú ľahko dostupné. Ďalšou výzvou v prípade zjednodušených aj úplných požiadaviek týkajúcich sa údajov sú nepresné alebo neúplné údaje.
  • Skupiny musia posúdiť, kde sú potrebné úplné výpočty alebo či budú prijateľné zjednodušené výpočty na roky 2024 – 2026.
  • Pravidlá GloBE majú vplyv na mnohé ďalšie časti organizácie vrátane akejkoľvek potrebnej organizačnej reštrukturalizácie, metodík transferového oceňovania a zvýšeného tlaku na dodržiavanie predpisov zo strany audítorskej funkcie.

Posun vpred

Najskôr posúďte, či sa na vás vzťahujú pravidlá. Skupiny, ktoré prekročia hranicu 750 miliónov EUR, by mali vykonať posúdenie vplyvu na vysokej úrovni, aby určili, kde je potrebné doplatiť daň a či majú nárok na prechodné pravidlá „bezpečného prístavu“. Ďalej:

  • Identifikujte zdroje údajov a mechanizmy a postupy zberu
  • Určite, či sa výpočty budú vykonávať na miestnej alebo skupinovej úrovni, pričom zohľadnite, ako jednotlivé jurisdikcie uplatňujú pravidlá
  • Zistite, či je výhodné požiadať o niektorú z volieb GloBE
  • Preskúmajte metodiku transferového oceňovania a úprav
  • Zvážte, či nedochádza k nadmernému zdaneniu, a v prípade potreby vykonajte reštrukturalizáciu

Proces, ktorý zahŕňa identifikáciu rizík a prínosov pre existujúce funkcie, bude kľúčový pre zabezpečenie podnikových činností do budúcnosti.

Prečo je medzinárodný prístup nevyhnutný

Riešenie problematiky GloBE si vyžaduje medzinárodný prístup, ktorý spája rozdiely medzi tým, ako sú materské a dcérske spoločnosti ovplyvnené na základe príjmov a lokality. Ako medzinárodne integrované partnerstvo pôsobiace vo viac ako 90 krajinách a teritóriách po celom svete máme možnosť využívať odborné znalosti viac ako 44 000 odborníkov, čo nám umožňuje úzko spolupracovať s dotknutými klientmi.

Náš globálny tím odborníkov, ktorý bol konzultovaný v rámci vývoja pravidiel GloBE na úrovni OECD a má rozsiahle znalosti o vykazovaní CbC, môže: 

  • pomôcť pri výpočte potenciálnej dane z príplatku splatnej na základe existujúcich dohôd,
  • preskúmať svoje procesy a kontroly vykazovania CbC,
  • posúdiť pripravenosť v rámci 2. piliera a identifikovať nedostatky,
  • posúdiť oprávnenosť na bezpečný prístav,
  • zdôrazniť kľúčové rizikové oblasti a potenciálny vplyv 2. piliera a zhrnúť návrhy a stanovenie priorít,
  • je vhodné navrhnúť plán a plány implementácie pre súlad s 2. pilierom a optimalizáciu.

Spoločnosť Mazars už podporuje klientov na ich ceste v rámci 2. Piliera GloBE pomocou nášho nástroja Pillar 2, ktorý podporuje výpočty dátových bodov a pomáha sledovať pokrok v rámci 2. piliera GloBE v jednotlivých krajinách.

Dokument

A practical guide to Pillar 2 GloBE

Kontaktujte regionálnych lídrov v oblastí daní