Ako dáta zmenia logistiku poslednej míle?

„Posledná míľa“ je v logistike posledným krokom v procese doručovania, ide o časť, keď sa balík odosiela z distribučného centra ku dverám zákazníka. Zároveň je to najdôležitejšia časť z pohľadu vnímania zákazníka: ak je balík doručený v správnom čase a v bezchybnom stave, zákazník bude pravdepodobne spokojný – bez ohľadu na to, ako hladko (ne)prebehla predchádzajúca a menej viditeľná časť cesty balíka.

„Rýchle a spoľahlivé doručenie si zákazníci zapamätajú,“ tvrdí Francisco Sanchez, partner v spoločnosti Mazars. „Pre maloobchodníkov, ktorí prevažne podnikajú online, je poskytovateľ logistických služieb predĺženou rukou ich značky.“

No práve na poslednú míľu často pripadá vysoký podiel nákladov značky aj doručovateľa, v niektorých prípadoch dokonca až 50%. „A pritom ide o sektor, kde sa marže pohybujú na úrovni 2 až 5%,“ uvádza Kevin Le Denic, partner v spoločnosti Mazars. „Preto je kľúčové, a zároveň náročné, zabezpečiť správne fungovanie logistiky poslednej míle.“ Pozrime sa na tri hlavné výzvy:

Veľké očakávania

Po prvé, očakávania zákazníkov sú vyššie než kedykoľvek predtým, a stále rastú. Zákazníci prirodzene očakávajú, že balík dostanú v perfektnom stave a včas. Chcú, aby dodanie bolo rýchle a lacné, ideálne zadarmo. Často očakávajú možnosť sledovania balíka v reálnom čase a rýchlo reagujúci zákaznícky servis. „Firmám, ktoré vybavujú objednávky, by som poradil: porozprávajte sa so svojím logistickým tímom a zistite, aké sú možnosti,“ hovorí Sanchez.

Mnohí zákazníci tiež chcú objednávku dostať do 24 hodín alebo dokonca v ten istý deň. To znamená väčší počet menších dodávok, čo ešte viac sťažuje situáciu.

Druhou výzvou je fakt, že na logistické spoločnosti je kladený tlak, aby znížili emisie a znečistenie prostredia. „Posledná míľa sa zvyčajne týka miest, ktoré majú aj bez toho problém s dopravnými zápchami,“ tvrdí Le Denic. „Niektoré mestá experimentujú so stratégiami na zníženie emisií, napríklad obmedzujú prístup nákladných vozidiel presahujúcich určitú veľkosť, váhu alebo emisie, alebo nastavujú časové úseky, kedy takéto vozidlá môžu doručovať.“ Rôzne politiky v rôznych mestách ešte viac komplikujú výzvu konzistentne napĺňať očakávania zákazníkov.

Po tretie, objemy dodávok rastú aj v dôsledku urbanizácie a pandémie COVID-19. V Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Nemecku podiel ľudí, ktorí viac ako polovicu nákupov uskutočňujú online, v apríli 2020 narástol na 80%. Približne 8 z 10 spotrebiteľov plánuje ďalej nakupovať online v rovnakej miere aj po pandémii. Vyšší tlak na logistické firmy v roku 2020 sa zrejme zmení na trvalý nárast dopytu.

S touto novou potrebou ruka v ruke kráča reverzná logistika: „Čím viac objednávok, tým viac vráteného tovaru,“ uvádza Remco Schoonderwoerd, partner v spoločnosti Mazars, „čo vytvára tlak na spoločnosti, aby nielen spracovali vyšší počet vrátených balíkov, ale aj aby sa im podarilo na prvý raz dodať správny tovar, a minimalizovať tak náklady.“

Logistické firmy reagujú na tieto tlaky tak, že súperia v získavaní údajov o klientoch a učia sa, ako ich sofistikovanejšie využiť.

Budovanie výhody založenej na dátach

Dáta stoja v srdci zmien logistiky poslednej míle. Spoločnosti ich čoraz viac využívajú na zlepšenie existujúcich procesov a hľadanie nových ciest, ako znížiť náklady. Marc Engel, partner v spoločnosti Mazars, poukazuje na to, že ak spoločnosť disponuje presnými informáciami o zákazníkoch, dokáže jednoduchšie riadiť náklady spojené s dodaním, a to viacerými spôsobmi. 

Zníženie počtu opakovaných dodávok – „Ak máte údaje o tom, kedy sú zákazníci doma, zvýšite si šancu, že sa balík podarí doručiť na prvý raz,“ vysvetľuje Engel. Dodáva: „Spoločnosť napríklad vie, že ak dodáva v pondelok, tento konkrétny zákazník si praje, aby mu balík nechali pred vchodovými dverami, no ak doručuje cez víkend, treba mu zazvoniť, a podobne.“

Optimalizácia trasy – Dáta pomáhajú firmám optimalizovať trasy doručovania zásielok. Existujú viaceré premenné na určenie správnej trasy, napríklad údaje o premávke, poloha najbližšieho vodiča, spôsob a kapacita prepravy a váha balíka. „Tvorba algoritmov na zohľadnenie všetkých týchto faktorov je nevyhnutnosťou,“ vraví Le Denic.

Zdieľanie údajov v reálnom čase – Schopnosť použiť dáta v reálnom čase sa stáva kľúčovou konkurenčnou výhodou. Napríklad využitie podrobných údajov o počasí, ktoré sa každú minútu aktualizujú podľa ulice, umožňuje spoločnostiam presne odhadnúť čas dodania. Spoločnosť Uber oznámila spoluprácu s Climacell, API platformou s informáciami o počasí, aby mohla použiť hyper-lokálne počasie na zlepšenie odhadu času príjazdu. Logistické spoločnosti pravdepodobne pôjdu v jej šľapajach.

Komunikácia so zákazníkom – Dáta tiež môžu zjednodušiť komunikáciu medzi dodávateľmi a zákazníkmi. Spoločnosť môže zákazníkovi umožniť preorganizovať zásielky, keď balík vstupuje do fázy poslednej míle, čím sa zníži nutnosť opakovaného doručenia. Môže jej to tiež pomôcť predvídať budúce správanie zákazníka. „Do budúcna môže presné predvídanie nákupov zákazníka pomôcť priblížiť balík zákazníkovi skôr než si ho vôbec objedná,“ dodáva Le Denic. „Vďaka tomu sa môže skrátiť celý proces od spracovania až po doručenie.“

Nové modely doručovania

Ďalším spôsobom, ako logistické firmy reagujú na tieto výzvy, je experimentovanie s novými formami dopravy.

V roku 2015 potravinový reťazec 7-Eleven v USA uskutočnil dodávku dronom v spolupráci s Flirty, prevádzkovateľom dronov. Odvtedy viaceré ďalšie spoločnosti spustili pilotné schémy. Amazon dostal povolenie Federálneho leteckého úradu na doručovanie dronmi a spoločnosť tvrdí, že takto dokáže doručiť 2,3-kilový balík do vzdialenosti 25 kilometrov. Spoločnosti Ford, Walmart a doručovacia služba Postmates plánujú dodávať potraviny zákazníkom Walmartu pomocou samo-jazdiacich vozidiel.

Schoonderwoerd predpokladá, že podnikateľský model doručovania sa môže uberať dvoma smermi. Prvá možnosť je, že firmy ako Amazon budú dominovať na čoraz väčšom doručovacom priestore: „Trend je taký, že veľké spoločnosti investujú do vlastných doručovacích kapacít, čím však vytláčajú stredne veľkých hráčov. Tento trend pravdepodobne bude pokračovať,“ hovorí Schoonderwoerd.

Alternatívnym scenárom je zmena poslednej míle na verejnú službu. Spolu s rastúcim dopytom po online nakupovaní sa bude zvyšovať počet dodávok. Mnohé spoločnosti, ktoré budú chcieť uspokojiť tento dopyt, budú duplikovať služby, čím vytvoria zbytočné emisie. V dôsledku toho vlády, štáty a miestne orgány môžu prevziať zodpovednosť za doručovanie poslednej míle. Tak sa môže znížiť počet výjazdov na jedno doručenie, čím sa zvýši udržateľnosť. „Nebol by som prekvapený, keby mnohé mestá nakoniec zaradili poslednú míľu medzi verejné služby,“ tvrdí Schoonderwoerd, „a ponúkali doručovanie balíkov dodávkami bez vodiča, ktoré „zazvonia“, keď dorazia na miesto určenia. Vy len otvoríte dvere a vyzdvihnete si balík.“

Logistika poslednej míle je pre zákazníkov aj doručovacie spoločnosti čoraz dôležitejšia. Zákazníci očakávajú bezchybné služby a doručenie v krátkom čase, kým tvorcovia politík tlačia na udržateľné riešenia. Táto situácia podporí nové experimenty s cieľom znížiť emisie, chybovosť aj čakacie lehoty. Zdá sa, že už čoskoro nás čaká nová konkurenčná éra doručovania poslednej míle založená na údajoch.